(7) 2. Satipaṭṭhānavaggo

1. Sikkhādubbalyasuttaṃ

63. ‘‘Pañcimāni , bhikkhave, sikkhādubbalyāni. Katamāni pañca? Pāṇātipāto, adinnādānaṃ, kāmesumicchācāro, musāvādo, surāmerayamajjapamādaṭṭhānaṃ – imāni kho, bhikkhave, pañca sikkhādubbalyāni.

‘‘Imesaṃ kho, bhikkhave, pañcannaṃ sikkhādubbalyānaṃ pahānāya cattāro satipaṭṭhānā bhāvetabbā. Katame cattāro? Idha, bhikkhave, bhikkhu kāye kāyānupassī viharati ātāpī sampajāno satimā vineyya loke abhijjhādomanassaṃ; vedanāsu…pe… citte…pe… dhammesu dhammānupassī viharati ātāpī sampajāno satimā vineyya loke abhijjhādomanassaṃ. Imesaṃ kho, bhikkhave, pañcannaṃ sikkhādubbalyānaṃ pahānāya ime cattāro satipaṭṭhānā bhāvetabbā’’ti. Paṭhamaṃ.

2. Nīvaraṇasuttaṃ

64. ‘‘Pañcimāni, bhikkhave, nīvaraṇāni. Katamāni pañca? Kāmacchandanīvaraṇaṃ, byāpādanīvaraṇaṃ, thinamiddhanīvaraṇaṃ , uddhaccakukkuccanīvaraṇaṃ, vicikicchānīvaraṇaṃ – imāni kho, bhikkhave, pañca nīvaraṇāni.

‘‘Imesaṃ kho, bhikkhave, pañcannaṃ nīvaraṇānaṃ pahānāya cattāro satipaṭṭhānā bhāvetabbā. Katame cattāro? Idha, bhikkhave, bhikkhu kāye kāyānupassī viharati ātāpī sampajāno satimā vineyya loke abhijjhādomanassaṃ; vedanāsu…pe… citte…pe… dhammesu dhammānupassī viharati ātāpī sampajāno satimā vineyya loke abhijjhādomanassaṃ. Imesaṃ kho, bhikkhave, pañcannaṃ nīvaraṇānaṃ pahānāya ime cattāro satipaṭṭhānā bhāvetabbā’’ti. Dutiyaṃ.

3. Kāmaguṇasuttaṃ

65. ‘‘Pañcime, bhikkhave, kāmaguṇā. Katame pañca? Cakkhuviññeyyā rūpā iṭṭhā kantā manāpā piyarūpā kāmūpasaṃhitā rajanīyā, sotaviññeyyā saddā…pe… ghānaviññeyyā gandhā… jivhāviññeyyā rasā… kāyaviññeyyā phoṭṭhabbā iṭṭhā kantā manāpā piyarūpā kāmūpasaṃhitā rajanīyā. Ime kho, bhikkhave, pañca kāmaguṇā.

‘‘Imesaṃ kho, bhikkhave, pañcannaṃ kāmaguṇānaṃ pahānāya…pe… ime cattāro satipaṭṭhānā bhāvetabbā’’ti. Tatiyaṃ.

4. Upādānakkhandhasuttaṃ

66. ‘‘Pañcime, bhikkhave, upādānakkhandhā. Katame pañca? Rūpupādānakkhandho, vedanupādānakkhandho, saññupādānakkhandho, saṅkhārupādānakkhandho, viññāṇupādānakkhandho – ime kho, bhikkhave, pañcupādānakkhandhā.

‘‘Imesaṃ kho, bhikkhave, pañcannaṃ upādānakkhandhānaṃ pahānāya…pe… ime cattāro satipaṭṭhānā bhāvetabbā’’ti. Catutthaṃ.

5. Orambhāgiyasuttaṃ

67. ‘‘Pañcimāni, bhikkhave, orambhāgiyāni saṃyojanāni. Katamāni pañca? Sakkāyadiṭṭhi, vicikicchā, sīlabbataparāmāso, kāmacchando, byāpādo – imāni kho, bhikkhave, pañcorambhāgiyāni saṃyojanāni.

‘‘Imesaṃ kho, bhikkhave, pañcannaṃ orambhāgiyānaṃ saṃyojanānaṃ pahānāya…pe… ime cattāro satipaṭṭhānā bhāvetabbā’’ti. Pañcamaṃ.

6. Gatisuttaṃ

68. ‘‘Pañcimā, bhikkhave, gatiyo. Katamā pañca? Nirayo, tiracchānayoni , pettivisayo, manussā, devā – imā kho, bhikkhave, pañca gatiyo.

‘‘Imāsaṃ kho, bhikkhave, pañcannaṃ gatīnaṃ pahānāya…pe… ime cattāro satipaṭṭhānā bhāvetabbā’’ti. Chaṭṭhaṃ.

7. Macchariyasuttaṃ

69. ‘‘Pañcimāni, bhikkhave, macchariyāni. Katamāni pañca? Āvāsamacchariyaṃ, kulamacchariyaṃ, lābhamacchariyaṃ, vaṇṇamacchariyaṃ, dhammamacchariyaṃ – imāni kho, bhikkhave, pañca macchariyāni.

‘‘Imesaṃ kho, bhikkhave, pañcannaṃ macchariyānaṃ pahānāya…pe… ime cattāro satipaṭṭhānā bhāvetabbā’’ti. Sattamaṃ.

8. Uddhambhāgiyasuttaṃ

70. ‘‘Pañcimāni , bhikkhave, uddhambhāgiyāni saṃyojanāni. Katamāni pañca? Rūparāgo, arūparāgo, māno, uddhaccaṃ, avijjā – imāni kho, bhikkhave, pañcuddhambhāgiyāni saṃyojanāni.

‘‘Imesaṃ kho, bhikkhave, pañcannaṃ uddhambhāgiyānaṃ saṃyojanānaṃ pahānāya…pe… ime cattāro satipaṭṭhānā bhāvetabbā’’ti. Aṭṭhamaṃ.

9. Cetokhilasuttaṃ

71.[a. ni. 5.205; dī. ni. 3.319; ma. ni. 

我来帮您翻译这段巴利语文献。
(7) 2. 念处品
1. 学处软弱经
63. "诸比丘,有五种学处的软弱。哪五种?杀生、不与取、欲邪行、妄语、饮酒放逸处—诸比丘,这是五种学处的软弱。
诸比丘,为了断除这五种学处的软弱,应当修习四念处。哪四种?在此,诸比丘,比丘于身观身而住,精勤、正知、正念,除去对世间的贪忧;于受......于心......于法观法而住,精勤、正知、正念,除去对世间的贪忧。诸比丘,为了断除这五种学处的软弱,应当修习这四念处。"第一。
2. 盖经
64. "诸比丘,有五盖。哪五种?欲贪盖、瞋恚盖、昏沉睡眠盖、掉举恶作盖、疑盖—诸比丘,这是五盖。
诸比丘,为了断除这五盖,应当修习四念处。哪四种?在此,诸比丘,比丘于身观身而住,精勤、正知、正念,除去对世间的贪忧;于受......于心......于法观法而住,精勤、正知、正念,除去对世间的贪忧。诸比丘,为了断除这五盖,应当修习这四念处。"第二。
3. 欲功德经
65. "诸比丘,有五种欲功德。哪五种?眼所识之色,可爱、可意、可悦、可乐、与欲相应、令人染着;耳所识之声......鼻所识之香......舌所识之味......身所识之触,可爱、可意、可悦、可乐、与欲相应、令人染着。诸比丘,这是五种欲功德。
诸比丘,为了断除这五种欲功德......应当修习这四念处。"第三。
4. 取蕴经
66. "诸比丘,有五取蕴。哪五种?色取蕴、受取蕴、想取蕴、行取蕴、识取蕴—诸比丘,这是五取蕴。
诸比丘,为了断除这五取蕴......应当修习这四念处。"第四。
5. 下分结经
67. "诸比丘,有五种下分结。哪五种?有身见、疑、戒禁取、欲贪、瞋恚—诸比丘,这是五种下分结。
诸比丘,为了断除这五种下分结......应当修习这四念处。"第五。
6. 趣经
68. "诸比丘,有五趣。哪五种?地狱、畜生趣、饿鬼界、人、天—诸比丘,这是五趣。
诸比丘,为了断除这五趣......应当修习这四念处。"第六。
7. 悭吝经
69. "诸比丘,有五种悭吝。哪五种?住处悭吝、家族悭吝、利养悭吝、美名悭吝、法悭吝—诸比丘,这是五种悭吝。
诸比丘,为了断除这五种悭吝......应当修习这四念处。"第七。
8. 上分结经
70. "诸比丘,有五种上分结。哪五种?色贪、无色贪、慢、掉举、无明—诸比丘,这是五种上分结。
诸比丘,为了断除这五种上分结......应当修习这四念处。"第八。
9. 心荒蕪经
71. [增支部5.205;长部3.319;中部

1.185] ‘‘Pañcime , bhikkhave, cetokhilā [cetokhīlā (ka.)]. Katame pañca? Idha bhikkhave, bhikkhu satthari kaṅkhati vicikicchati nādhimuccati na sampasīdati. Yo so, bhikkhave, bhikkhu satthari kaṅkhati vicikicchati nādhimuccati na sampasīdati, tassa cittaṃ na namati ātappāya anuyogāya sātaccāya padhānāya. Yassa cittaṃ na namati ātappāya anuyogāya sātaccāya padhānāya , ayaṃ paṭhamo cetokhilo.

‘‘Puna caparaṃ, bhikkhave, bhikkhu dhamme kaṅkhati…pe… saṅghe kaṅkhati… sikkhāya kaṅkhati… sabrahmacārīsu kupito hoti anattamano āhatacitto khilajāto. Yo so, bhikkhave, bhikkhu sabrahmacārīsu kupito hoti anattamano āhatacitto khilajāto, tassa cittaṃ na namati ātappāya anuyogāya sātaccāya padhānāya. Yassa cittaṃ na namati ātappāya anuyogāya sātaccāya padhānāya, ayaṃ pañcamo cetokhilo.

‘‘Imesaṃ, kho, bhikkhave, pañcannaṃ cetokhilānaṃ pahānāya…pe… ime cattāro satipaṭṭhānā bhāvetabbā’’ti. Navamaṃ.

10. Cetasovinibandhasuttaṃ

72. ‘‘Pañcime , bhikkhave, cetasovinibandhā [cetovinibaddhā (sāratthadīpanīṭīkā) a. ni. 5.206; dī. ni. 

我来�完整直译这段巴利文献。
1.185] "诸比丘，有五种心荒蕪。哪五种？在此，诸比丘，比丘对师怀疑、犹豫、不确信、不净信。诸比丘，若比丘对师怀疑、犹豫、不确信、不净信，其心不倾向于精勤、专修、恒常、精进。若其心不倾向于精勤、专修、恒常、精进，这是第一种心荒蕪。
再者，诸比丘，比丘对法怀疑......对僧怀疑......对学处怀疑......对同梵行者生气、不喜、心怀怨恨、心生僵硬。诸比丘，若比丘对同梵行者生气、不喜、心怀怨恨、心生僵硬，其心不倾向于精勤、专修、恒常、精进。若其心不倾向于精勤、专修、恒常、精进，这是第五种心荒蕪。
诸比丘，为了断除这五种心荒蕪......应当修习这四念处。"第九。
10. 心束缚经
72. "诸比丘，有五种心束缚 [见增支部5.206；长部
[这段文献中未提到需要注解的古地名]

3.320]. Katame pañca? Idha, bhikkhave, bhikkhu kāmesu avītarāgo hoti avigatacchando avigatapemo avigatapipāso avigatapariḷāho avigatataṇho. Yo so, bhikkhave, bhikkhu kāmesu avītarāgo hoti avigatacchando avigatapemo avigatapipāso avigatapariḷāho avigatataṇho, tassa cittaṃ na namati ātappāya anuyogāya sātaccāya padhānāya. Yassa cittaṃ na namati ātappāya anuyogāya sātaccāya padhānāya, ayaṃ paṭhamo cetasovinibandho.

‘‘Puna caparaṃ, bhikkhave, bhikkhu kāye avītarāgo hoti…pe… rūpe avītarāgo hoti… yāvadatthaṃ udarāvadehakaṃ bhuñjitvā seyyasukhaṃ passasukhaṃ middhasukhaṃ anuyutto viharati … aññataraṃ devanikāyaṃ paṇidhāya brahmacariyaṃ carati – ‘imināhaṃ sīlena vā vatena vā tapena vā brahmacariyena vā devo vā bhavissāmi devaññataro vā’ti. Yo so, bhikkhave, bhikkhu aññataraṃ devanikāyaṃ paṇidhāya brahmacariyaṃ carati – ‘imināhaṃ sīlena vā vatena vā tapena vā brahmacariyena vā devo vā bhavissāmi devaññataro vā’ti, tassa cittaṃ na namati ātappāya anuyogāya sātaccāya padhānāya. Yassa cittaṃ na namati ātappāya anuyogāya sātaccāya padhānāya, ayaṃ pañcamo cetasovinibandho. Ime kho, bhikkhave, pañca cetasovinibandhā.

‘‘Imesaṃ kho, bhikkhave, pañcannaṃ cetasovinibandhānaṃ pahānāya cattāro satipaṭṭhānā bhāvetabbā. Katame cattāro? Idha, bhikkhave, bhikkhu kāye kāyānupassī viharati ātāpī sampajāno satimā vineyya loke abhijjhādomanassaṃ; vedanāsu…pe… citte…pe… dhammesu dhammānupassī viharati ātāpī sampajāno satimā vineyya loke abhijjhādomanassaṃ. Imesaṃ kho, bhikkhave, pañcannaṃ cetasovinibandhānaṃ pahānāya ime cattāro satipaṭṭhānā bhāvetabbā’’ti. Dasamaṃ.

Satipaṭṭhānavaggo dutiyo.

Tassuddānaṃ –

Sikkhā nīvaraṇākāmā, khandhā ca orambhāgiyā gati;

Maccheraṃ uddhambhāgiyā aṭṭhamaṃ, cetokhilā vinibandhāti.

3.320] "哪五种？在此，诸比丘，比丘对欲乐未离贪、未离欲、未离爱、未离渴、未离热恼、未离渴爱。诸比丘，若比丘对欲乐未离贪、未离欲、未离爱、未离渴、未离热恼、未离渴爱，其心不倾向于精勤、专修、恒常、精进。若其心不倾向于精勤、专修、恒常、精进，这是第一种心束缚。
再者，诸比丘，比丘对身体未离贪......对色未离贪......饱食腹胀后专注于卧乐、倚乐、睡眠之乐而住......为了投生某个天众而修梵行，想着：'以此戒，或以此禁，或以此苦行，或以此梵行，我将成为天神或某种天人。'诸比丘，若比丘为了投生某个天众而修梵行，想着：'以此戒，或以此禁，或以此苦行，或以此梵行，我将成为天神或某种天人'，其心不倾向于精勤、专修、恒常、精进。若其心不倾向于精勤、专修、恒常、精进，这是第五种心束缚。诸比丘，这是五种心束缚。
诸比丘，为了断除这五种心束缚，应当修习四念处。哪四种？在此，诸比丘，比丘于身观身而住，精勤、正知、正念，除去对世间的贪忧；于受......于心......于法观法而住，精勤、正知、正念，除去对世间的贪忧。诸比丘，为了断除这五种心束缚，应当修习这四念处。"第十。
念处品第二。
其摄颂：
学处与诸盖，欲乐及诸蕴，下分结与趣；
悭吝上分结，第八心荒蕪，束缚为其终。

